Milovníčka slova a cestovania

Ťažkotonážne vozidlo Arpáda Machuľu stál ako obvykle na svojom mieste. Ťahač známej spoločnosti poslušne čakal na svojho majiteľa, kým si poňho, ako každé ráno príde.
Ťažko by ste našli svojráznejšieho a zvláštnejšieho muža, než bol Arpád, prezývaný Čudák. Ťažkopádne podišiel k svojej milovanej mašine a prv, než otvoril dvere kabíny, veselo sa jej prihovoril.
„Ťuk, ťuk," zaťukal na okienko na strane vodiča a až potom nasadol a pohladkal volant. „Ťaj, hor sa do práce, moja. Ťažba zlata to síce nebude ani dnes, ale hlavne, že máme robotu, nie?"
„Ťuťmák," ukazovali si okoloidúci a klopkali si prstom po čele. „Ťarbavý chudák."