Milovníčka slova a cestovania

Boris nahnevane zabuchol dvere kabínky chlapčenských záchodov a popri stene sa zviezol na zem. Bránil sa slzám, no nedali sa zastaviť.

Bastard! Blbý cigáň... Bzučali mu v ušiach posmešky jeho spolužiakov. Bol na ne zvyknutý, no i tak ho to zraňovalo. Bolelo to, každý deň neustále počúvať ich urážky na jeho pôvod.

„Banda idiotov,“ uľavil si, zatiaľ čo si spakruky utrel rukávom košele uslzené oči.

Buchot na dvere kabínky ho prinútil spozornieť.

„Boha jeho, zase je to obsadené?“ počul nahnevaný hlboký hlas. „Bodaj by si sa zasral... Budeš tam ešte dlho?“

„Bohužiaľ,“ zakňučal, cítiac, ako sa ho zmocňuje potreba.

„Blbeček.“